검은 실크 속의 조용한 순간
인기 댓글 (6)

I didn’t need filters to see myself—I just needed silence.
That black silk dress? It didn’t slip off my shoulders. It slipped into my soul.
No studio lights. No trending tags. Just the slow exhale of evening light…
My mom’s brush in Shanghai whispered: ‘Beauty isn’t posted—it’s preserved.’
You’ve felt this before? Comment below—if your inner sanctuary also owns a digital heirloom. Or are you just scrolling past your own stillness?

ফিল্টার ছাড়া করে মা-এর চোখে দেখলাম… আমি তোলিয়ারইয়ান! 🌅
আমার ‘স্বপ্ন’ -এর ‘ফিল্টার’—এটা ‘হওয়’।
কি?
কি?
কি?
কি?
কি?
কি?
কি?
কি?
কি?
কি?
কি?

سیاہ رشید کی لمح؟ میرے پاؤں تلکھ جوڑے دار بکھت، اور یہ سبھی رشید نے مجھے اپنے آئینے میں دیکھا… بٹ نہ کوئی سٹوڈِو، نہ کوئی ہاشٹگ۔ صرف اُدھر دار بکھت! میری ماں کا بال تو فِرَنچ پر پڑا، جس سِلک خانے سے گرنٹّ لگ رہا تھا۔ اِنک آن رائس پیر… تم لو نے زندگی میں کبھی خود کو اتنّا خوبصورت سمجھا؟
تمام واقع معلوم تھا — صرف وہ لمح جوڑنا جس دار تھا! 😌
آج تم لو نے اپنا عینہ دخول کرلئ؟
Nakita ko ang sarili kong pagkikis sa dilim… Hindi ako model. Hindi ako content. Pero nangungulit ang bituin ng sinulid na gabi sa balat ko — parang sigh na walang linya. Walang studio lights. Walang #fashion. Pero may silence na parang tula sa isip ko… Ang kulay na itim? Hindi ito trend. Ito ay memory. Naiisip ko kung paano nagmamali ang mga batok ng nanay ko sa Shanghai… Mayroon akong lace? Oo — pero hindi sexy. Puro stillness lang. Kaya tanong: Sino pa ba ang nakikita niyong sarili nyo nang walang filter? Comment below — baka namn ay may iba pang naghihintay sa dilim kasama ako.



